Dňa 18.11.2017 sa uskutočnila vysviacka makety dreveného chrámu sv. Michala archanjela, ktorý bol postavený v roku 1764, daný letopočet je vytesaný aj do dreva vstupného areálu. Patrí medzi najkrajšie drevené chrámy v rámci Zemplína. V roku 1971 bol rozobratý a prenesený z našej obce do Expozície ľudovej architektúry Vihorlatského múzea v Humennom. Širokej verejnosti je prístupný od roku 1974.
Prvý doklad o existencií drevenej cerkvi pochádza z roku 1724 o čom hovorí zápis na ikone Bohorodičky z uvedeného roku. Z roku 1752 sa nám zachoval opis drevenej cerkvi od biskupa Emanuila Olšavského, ktorý zapísal: „Cerkva drevená, šindľom pokrytá v strednom stave. Obrazy má všetky. Cimboria drevená. Čaše dve z cínu. Posvätená sv. Michailu archanjelu (dátum výstavby má byť vyrytý nad vchodovými dverami). Zvony dva, teraz posvätené.“
Nový drevený barokový kostolík sv. Michala archanjela, bol postavený v roku 1764 (dátum výstavby má byť vyrytý nad vchodovými dverami).
Cerkva archanjela Michala bola v r. 1971 premiestnená do expozície ľudovej architektúry a bývania Vlastivedného múzea v Humennom. Je to typický reprezentant lemkovského variantu rusínsko - ukrajinských drevených cirkví. Trojdielna stavba pozostáva z oltárnej časti, lode a babinca. Trojitosť priestoru navonok je zvýraznená tromi vežami. Šindľová strecha sa vyznačuje bohatosťou horizontálneho členenia tvarov. Barokový ikonostas je z 18 storočia. Niektoré ikony (sv. Micha, Deésis) sú zo 16. - 17. storočia. Vo veži sa nachádza zvon z r. 1811. Charakteristickým znakom drevených cerkví je ich trojdielnosť, ktorá okrem iného symbolizuje Svätú Trojicu. Stredný zrub (loď) chrámu je najväčší, má tvar štvorca alebo štvorcu blízkeho obdĺžnika s dlhšou stranou v severojužnom smere. Oltárna časť na východe a babinec na západe sú menšie a majú tiež tvar obdĺžnika. Umiestnenie všetkých troch zrubov zodpovedá zákonom symestrie. To znamená, že vodorovná os stavby sa stretáva so zvislou presne uprostred zrubu. Teda i priestorové členenie chrámu sa pridržiava stredovej súmernosti. Tieto typické črty, ako aj súvsťažnosť vnútorného a vonkajšieho vzhľadu, svedčia o vplyve byzantskej architektúry.
I keď v roku 1752 bola Nová Sedlica samostatnou farnosťou, nevieme, či obec mala svojho farára. V uvedenom roku biskup Olšavský uvádza, že v obci sa nenachádza žiaden parochiálny fundoš. Do obce v uvedenom roku chodieval pop z Novej Stužice Vasiľ Lipeckij. V roku 1789 je Nová Sedlica už filiálkou farnosti Zboj.
Vierovyznanie | Počet obyvateľov | % |
Rímsko-katolícke | 6 | 1,8 |
Grécko-katolícke | 9 | 2,7 |
Pravoslávne | 266 | 78,9 |
Svedkovia Jehovovi | 23 | 6,8 |
Cirkev bratská | 4 | 1,2 |
Evanjelické | l | 0,3 |
Bez vierovyznania | 11 | 3,3 |
Nezistené | 17 | 5,0 |
SPOLU: | 337 | X |