Národná kultúrna pamiatka roľnícky domček je zapísaná pod číslom 10 433 v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR. Strešná krytina je zo slamy. Pôvodná hlinená dlážka v ineriéri je pokrytá drevenou fošňovou podlahou.
Zaujímavé sú zvyky a tradície, ktoré majú svoju históriu a kultúru , na ktoré sa nikdy nezabúda, ale naopak, si ich každoročne pripomíname.
Vianoce oslavujeme podľa juliánskeho kalendára - 6.januára.
Zvyky a tradície našich prastarých rodičov sa dodržujú iba čiastočne. Skôr ako sa zasadlo k štedrovečernému stolu, členovia rodiny po umytí v potoku zašli do maštale, kde sa i zvieratkám ušlo nejakej maškrty z pripravovanej večere. Symbolický po celej dlážke bola rozostretá slama, čo značilo, že Ježiško sa narodil v maštali. Dnes sa na stôl pod obrus dáva za hrsť sena. Keď zazneli kostolné zvony, večera sa mohla začať. Samotná štedrovečerná hostina sa začína modlitbou pri sviečke. Prvým jedlo je cesnak s medom.
Cesnak - pre zdravie, med - aby sme boli dobrí ako ten med. Nasledovala rozvarená fazuľa s pirohami /múčne cesto plnené kapustou/, kapustnica s hubami a zemiaky uvarené v šupke, rybie filé so zemiakovým šalátom. Ako posledné jedlo sú holubky (plnený kapustový list).
V minulosti sa piekol aj obradný chlieb "krečun". Do krečuna sa zapekali cesnakové strúčiky a fľaštička naplnená medom.
Najočakávanejším a najkrajším bodom sú koledy. Sedem chlapcov vo veku 13-17 rokov oblečení za betlehemcov nesú malý kostolík. Sprevádzajú ich "gubovia", chlapci prezlečení do masiek spracovaných z baraních kožušín (doplnky - opasok so zvončekmi). Chodia z domu do domu vinšujú všetko dobré, spievajú koledy a zvestujú novinu o narodení Ježiša Krista. "Gubovia" sa venujú deťom a mladým devám, ktoré vyváľajú v snehu. Malým deťom, ktoré majú strach, dávajú orechy, pomaranče, cukríky, aby sa ich nebáli.
Nad obcou, na hone Medová baba, sa nachádza ďaľší objekt drevená socha.
S myšlienkou vybudovať v najvýchodnješom kúte Slovenskej republiky Galériu monumentálych sôch prišiel výtvarník a riaditeľ Galérie MIRO v Snine Andrej Smolák. Počas 8. Medzinárodného výtvarného festivalu Galérie MIRO v septembri 2001 táto myšlienka vyústila do stretnutia výtvarných umelcov z mnohých krajín, 120 novinárov, členov Syndikátu novinárov Slovenska, ochrancov prírody a obyvateľov obce Nová Sedlica v lokalite Medová baba dňa 15.9.2001. Umelecké diela monumetálnej sochy budú odrážať historické udalosti, legendy, osobnosti, kultúru, faunu a flóru a iné spoločenské deje tej lokality, v ktorej budú umiestnené. Zmyslom vybudovania tejto galérie pod holým nebom je na symbolike troch národov, ktoré žijú v mieru, vyzvať k mieru celé ľudstvo.
K realizácii tohto projektu pristúpili v roku 2002. Autor Marek Žitňan, sochár z Braislavy, vytvoril zo sedemmetrového dubového kmeňa prvé dielo. Venované je Žofii Maťašovskej, žene hôr, ktorá tu žila a ktorú tamojší ľudia nevolali ináč ako ,, medová baba". Počas celého svojho života sa venovala chovu včiel. Med od jej včiel bol vynikajúci. Dodávala ho ľuďom do šíreho sveta a posielala tiež na výrobu povestných perníkov do Pardubíc.
Dejinné udalosti a kultúrne tradície obce pripomínajú rôzne pamiatky a pamätníky. Národná kultúrna pamiatka- tradičný roľnícky domček v strede obce, jeden z mála domov, ktorý si zachoval typické architektonické prvky rusínskych stavieb. Poúspešnej obnove v roku 1994 je ozdobou a predmetom záujmu mnohých turistov.
Pri obecnom úrade funguje knižnica, ktorá obsahuje 582 knižných jednotiek. Žiaľ, pre malý okruh čitateľov sa knižný fond neobnovuje. Kultúrny dom bol postavený v roku 1966. Slúži pre spoločenské a kultúrne podujatie.
Zaujímavosťami sú zabudnuté cintoríny z 1. svetovej vojny v lokalite Vasilcova lúka. Počet hrobov nie je možné udať, nakoľko spomínané cintoríny sú zabudnuté a neošetrované. Mohyla sovietskeho vojaka padlého v II. svetovej vojne sa nachádza v lokalite Hrúbky. Do roku 1989 bola evidovaná v zozname kultúrnych pamiatok. Dnes sa o tento hrob nikto nestará a pomaly chátra.
Drobné pomníky sa nachádzajú pri rybníku na Grófskych chyžkach. Na miestnom cintoríne sú dva hroby ľudí zavraždených Banderovcami. Ide o komunistických funkcionárov zosnulých v roku 1945.
