Katastrálne územie obce Nová Sedlica sa nachádza v Národnom parku Poloniny, ktorý bol vyhlásený 1. októbra 1997. Súčasťou katastra je Národná prírodná rezervácia Stužica.
Národná prírodná rezervácia (NPR) Stužica patrí medzi najvýznamnejšie chránené územia na Slovensku. Je to najväčšia pralesovitá rezervácia horského typu v Európe a vyhlásená bola na ochranu bukových, jedľovobukových a javorových lesov pralesovitého charakteru. Ochrana slovenskej časti Stužice sa datuje od roku 1965, kedy bola vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu, od roku 1995 je národnou prírodnou rezerváciou a od roku 1997 je súčasťou Národného parku (NP) Poloniny. Iste aj táto NPR prispela k získaniu Európskeho diplomu pre NP Poloniny. Od roku 2007 je zapísaná v zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Súčasťou NPR Stužice je vrchol Kremenec (1221 m n. m.), ktorý je najvýchodnejším bodom Slovenskej republiky. Na vrchole Kremenca je mohutný kamenný hraničný stĺp, ktorý označuje miesto, kde sa stretávajú tri štáty Slovensko, Poľsko a Ukrajina.
Geologicky je územie okolia obce Novej Sedlice tvorené duklianskou jednotkou, ktorá má vo svojom profile vrstvy v neporušenom slede od cenomanu do spodného oligocénu. V okolí obce prevládajú lupkovské vrstvy tvorené čiernymi a sivými ílovcami, vápnitými ílovcami, fluviálnymi a jemnozrnným laminovanými pieskovcami. Nad lupkovskými vrstvami vystupujú cisnianske vrstvy. Sú pieskovcovým flyšom, kde klasickú zložku tvoria droby a drobové pieskovce. Tieto vrstvy tvoria vrcholový lem Veľkého Bukovca, Stinskej, hlavného hrebeňa od Riabej skaly cez Príkry na Kyčeru a okolie vrchu Kremenca. Stužický kotol a časti južných svahov Príkreho je budovaný vrstvami zloženými zo zelených, sivých vápnitých ílovcov a jemnozrnných drobových pieskovcov. Vrcholové časti Príkreho a Kýčery budujú pestré podmenilitové vrstvy, zložené z červených a zelených nevápnitých ílovcov a jemnozrnných drobových pieskovcov. Nivné časti Zbojského potoka sú budované z profluviálnych sedimentov, tvorených z náplavových kužeľov, pieskovcov a štrkov.
Morfologický severný kataster obce je ohraničený hlavným karpatským hrebeňom, tiahnucim sa v smere západ – východ. Z neho na juh vybiehajú v okolí obce dva výrazne bočné hrebene. Prvý z nich je hrebeň s najvyšším bodom 1012 m n. m., ktorý začína na kóte Ďurkovec, smeruje na juhovýchod a potom sa stáča na juh. Druhý významný bočný hrebeň Prikrého začína na kóte Čierťaž (1071 m n. m.) cez Príkry (972 m n. m.), na Kýčere (824 m n. m.) sa stáča na juh a cez kótu Rozdil sa spája s masívom Stinskej (1092 m n. m.). Tento hrebeň obkolesuje obec zo severnej a východnej strany. Tieto dva bočné hrebene vytvorili dve obrovské ramenné oblasti:
Typologický je reliéf územia obce zaradený do skupiny fluviálne rezaného reliéfu charakteru horniny až vrchoviny. Hornatinový reliéf je charakterizovaný výrazne členeným povrchom, so striedajúcimi s chrbtami a hlbokými dolinami, strmými až výrazne strmými stráňami.
Hydrograficky je riešené územie odvodňované Zbojským potokom.
Z hľadiska členenia vegetácie Slovenska územie Novej Sedlice patrí do oblasti východoslovenskej kveteny, čo znamená, že sa tu vyskytuje zvýšený počet východokarpatských druhov rastlín v rastlinných spoločenstvách. Sú to najmä východokarpatské endemity, ktoré sa inde na Slovensku nenachádzajú. Lesné spoločenstvo, ktoré prevláda pozostáva y buka a jedle bielej. Vo vysoko položených miestach sa tiahne pás javorových bučín, ktorých rast je obmedzený v dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok. Súčasťou lesného spoločenstva sú aj cenné listnáče, kde rastú pospolu – lipa, jaseň, brest a javor. Horské lúky tzv. poloniny sú vzácne tým, že na nich rastú vychodokarpatské druhy rastlín – iskerník karpatský, zvonček jedľovitý, klinček bradatý, fialka dócka atď.. Okolie obce je bohaté aj na množstvo húb, lišajníka, machorastov a paprade.
Biotopy listnatého lesa sa vyznačujú výskytom početných skupín chrobákov (Coleoptera). Pre tieto bukové lesy sú charakteristické viaceré druhy bystrušky. Zistili sa tu i vzácne druhy z čeľade chrobákovitých žijúcich pod lístím. Ďalej sú to početné druhy dvojkrídlovcov. Zo stavovcov žijú niektoré druhy vtákov a cicavcov len v pôdach lesov. Charakteristickými druhmi sú mloky, salamandry, ďatle. Osobitnú zmienku si zasluhujú dravce ako myšiak hôrny a ohrozené druhy orol skalný a výr skalný.
Z cicavcov sú to jeleň obyčajný, sviňa divá, no zriedka je mačka divá. Zo šeliem sa tu bežne vyskytuje medveď, vlk a rys. Výskyt početných druhov fauny, osobitne veľkej lesnej zveri, podmieňujú rozsiahle komplexy pôvodných bukových a jedľových ekosystémov. Trvale tu žijú všetky naše druhy mäsožravcov, sporadicky sem z územia Bieszczadského národného parku v Poľsku zabieha zubor a los. A mnohé iné zvery dodávajú tunajšej prírode život a prekrásny výhľad.
Turistické chodníky:
a) Nová Sedlica - Kremenec - Riaba skala - Ďurkovec - Ruské sedlo - Černiny - Palota (70 km-červená značka)
b) Nová Sedlica - Grófske chyžky - Riaba skala (11 km-žltá značka)
c) Nová Sedlica - Sedlo pod Príkrym - Čierťažn (8 km-zelená značka)
Cykloturistická trasa:
Stakčín - Príslop - Ulič - Nová Sedlica
Stanovanie, táborenie:
Nová Sedlica - Sedlo pod Čierťažou /miesto na bivakovanie turistov max. na jednu noc/
Umiestnenie: lokalita sa nachádza cca 100 m južne od slovensko-poľskej štátnej hranice.
Technické vybavenie: prístrešok, ohnisko, lavičky, stôl a prameň pitnej vody.
